Môj chov papagajov

Agapornis škraboškový

VÝSKYT: severovýchodná Tanzánia, od jezera Manyara na juh do pohoria Iringa, bol vysadený v prístave Dar es Salaam a v Nairobi

ŽIVOT V PRÍRODE: žije v menších skupinách v nadmorských výškách od 1100 do 1700 m, v travnatých savanách s riedkými porastami

HNEZDENIE: od Marca do augusta, koloniálne v dutinách stromov, v korunách paliem, v ľudských stavbách, samičky znášajú 4-5 vajec, mláďata sa liahňu za 22 dní a opúštajú hniezdo 37-40 dnňi po vyliahnutí

CHOV: vhodný druh aj pre začínajúcich chovateľov, vhodný aj do malej klietky

POTRAVA: zmes pre malé papagáje, ovocie, zelenina, zelené krmivo, nezralá kukurica, vetvičky k okusovaniu, pri krmení mláďat vaječná zmes

VEĽKOSŤ KRÚŽKU: 4,5 mm

DĹŽKA ŽIVOTA: cca. 15 rokov

STATUS: CITES II - silno ohrozený druh

ZAUJÍMAVOSTI A RADY PRE CHOVATEĽOV: Agapornis škraboškový je u nás dosť bežný, po agapornisovi ružohrdloňom je to druhý nejčastejší druh agapornisov. oKrem prírodného zfarbenia (viz. obrázek) existuje veľa farebných odchyliek a mutacií. Jeho chov je pomerne ľahký, pokiaľ zostavíme úspešne chovné páry. Mnohých však odradzuje jeho prenikavý krik. ľahko sa prispôsobí zmene prostredia, není plachý a znáša dobre aj chladné počasie.

Populacia tohto papagája v prírode je stabilná, už sa dováža iba malý počet.

Agapornis škraboškový je veľmi společensky papagáj. Doporučuje sa kúpiť aspoň dve papagáje tohto druhu. Pre chov väčšieho počtu agapornisov je treba mať voliéru vätších rozmerov a vtáci majú byť na sebe zvyknutý od mlada. Spolu vzájomne väčšinou dobre vychádzejú, s inými druhmy je obvykle nechováme. Nikdy však nedáváme nových jedincov bez prípravy k inému agapornisovi škraboškovému do klietky. Ten je potom považovaný za votrelca a podľa toho s ním obyvateľ klietky tak jedná. Je lepšie premiestniť obidve vtáky do nového zariadenia alebo ich najskôr nechať dalšiu dobu na seba zvyknuť tak, že klietku umiestníme blízko seba.

Klietka alebo voliéra musí být z pevného materiálu, aby odolala silným zobákom. Osádzenie rastlinami je zbytočné, protože papagáje ich behom chviľky zničia. Vo vonkovích voliérách ich môžeme ponechať po celý rok, pri prezimování není nutné pritápanie. Musia však mať k dispozicií vnutorný úkryt pred mrazom.

Tieto papagáje sú neustále aktívne, temperamentné a energetické. Pohybujú sa vo všetkych poschodiach voliéry alebo klietky, vedia dobre lietať, ale tiež radi šplhajú. Doporučuje sa im v chovateľských potrebách kúpiť rôzne hračky, ktoré však musia byť dostatočne pevné, aby ich vtáci nerozkusali. Radi sa kupu a majú mať po celý rok dostatok vody v nízkých guľatých miskách, alebo ich postrekujeme rozprašovačom na kvetiny.

Pre hnezdenie sa doporučujú drevené búdky s rozmermy 17x17x25 cm s vletovým otvorom v priemere 5-7 cm.

Agpornis Fischer

CHARAKTERISTIKA

Agapornis ružovkastohlavý 

 Latínsky názov: Agapornis fischeri

Trieda: Vtáky

Rad: Papagáje

Čeľad: Papagajovité

Veľkosť: 14cm

Počet vajec: 3-8ks

Inkubačná doba: 22dní

Doba osamostatnenia: 6 týždňov

Veľkosť krúžku: 4,1 -4,2mm

Vek: 8-10 rokov

Status: CITES B

 Opis: Dospelé vtákysú celkovo zelené, na spodku tela skôr žltkasté. Čelo, líca a hrdlo sú oranžovočervené. Ostatné časť hlavy je tmavoolivovozelená s červenkastým nádychom vzadu. Golier na krku a prsia sú žlté. Vrchné chvostové krovky sú  bledomodré, spodné modré a zelené. Chvost je zelený, perá majú čierny pás a pri koreni sú žltkasté. Holý krúžok okolo oka je biely, zobák červený, dúhovka hnedá, nohy bledosivé. Samica má guľatejšiu a menšiu hlavu a býva väčšia. Mladé vtáky sú najmä na hlave tmavšie ako dospelé , pri báze hornej čeľusti je tmavá škvrna.

 Výskyt: Severná Tanzánia, v južnej časti Viktoriinho jazera, na pomerne obmedzenom územi s rozlohou asi 200x 500 km. Intrudukovali ho aj na pobreží v oblasti Tanga a na niekoľkých iných lokalitách.

 Život v prírode: Územie jeho výskytu je plató v nadmorských výškach 1100-1700m. Plató tvoria trávnate savany s riedkymi porastmi akácii a iných stromov. Miestami je bežný, vyskytuje sa najčastejšie v menších skupinkách. Veľké kŕdle tvorí iba v miestach s nadbytkom potravy. Hniezdi koloniálne v dutinách stromov, v korunách paliem aj v ľudských stavbách. Samica znáša materiál v zobáku.

 Chov: Do Európy ho doviezli pravdepodobne až v 20. storočí, do Nemecka r. 1930. Prvý odchov ohlásil Painter v USA r. 1925, v Anglicku Bedford r. 1927. V Čechách ho vystavovali r. 1931. Po 2. svetovej vojne sa po niekoľkých dovozoch rozšíril, celkom bežným sa stal v osemdesiatych rokoch. Dnes je to vhodný druh aj pre menej skúsenejších chovateľov.

 Potrava: Ako pre Agapornisa ružovohrdlého.                                                                                                                                                                         

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk